Energia z burzy: Máme na výber?

V posledných dňoch rozvíril verejnú diskusiu vyjadrenie ministra životného prostredia Tomáša Tarabu, ktorý označil obnoviteľné zdroje energie (OZE) za „cestu do pekla“ a zdôraznil, že Slovensko ich nepotrebuje, keďže 80 % elektriny vyrába z jadra a vody. Toto tvrdenie však ostro kontrastuje s vládnym programom, ktorý podporu OZE explicitne deklaruje. Rozpor medzi slovami ministra a oficiálnou politikou tak ohrozuje nielen súdržnosť vládnej koalície, ale aj záujmy bežných občanov.

Sebestačnosť vs. závislosť od burzy

Slovensko síce dokáže pokryť väčšinu svojej spotreby energie z domácich zdrojov, no paradoxne vyrobenú elektrinu najprv posiela na európsku burzu, odkiaľ ju potom za často vyššiu cenu kupuje späť. Ak by sme energiu nakupovali lacnejšie, než ju predávame, systém by dával zmysel. V praxi však často dopláca slovenský spotrebiteľ – a tým aj celá ekonomika. Čím vyššie budú ceny na burze, tým menej atraktívne sa stane Slovensko pre investície, a to nielen pre zahraničných podnikateľov, ale aj pre domácich podnikateľov. Strácame tak šancu na skutočnú energetickú nezávislosť.

Obnoviteľné zdroje: Súčasť riešenia, ale nie zázrak

Európska únia aktívne podporuje rozvoj OZE prostredníctvom dotácií, ktoré motivujú podniky aj domácnosti k investíciám do fotovoltaiky či tepelných čerpadiel. Pre väčšinu ľudí nie je hlavným argumentom „zelená“ politika, ale úspora peňazí – a tá je pri obnoviteľných zdrojoch nepopierateľná.

Na druhej strane je potrebné priznať, že OZE majú svoje limity. Veterné elektrárne, ktoré možno vidieť v susednom Rakúsku, vyvolávajú obavy z narušenia krajiny, ktorú chceme predstaviť ako turistický raj. Navyše, výroba energie z vetra a slnka je závislá od počasia – keď nefúka vietor alebo nesvieti slnko, musia chýbajúci výkon nahradiť tradičné zdroje, ako sú jadrové a vodné elektrárne. Kolísanie v sieti môže viesť k nestabilite, a preto je kľúčové nájsť optimálny pomer medzi všetkými zdrojmi.

Budúcnosť: Menej burzy, viac stratégie

Jedno je jasné: spoliehať sa na burzu, že nám vždy dodá energiu za rozumnú cenu, je riskantné. V čase geopolitickej nestability nie je pravdepodobné, že by ceny energií výrazne klesali. Zároveň rastúce náklady na energie pravdepodobne predbehnú rast miezd a dôchodkov, čo ešte viac zaťaží domácnosti.

Riešením nie je úplné odmietnutie obnoviteľných zdrojov, ale rozumná energetická stratégia, ktorá spojí výhody jadra, vody a OZE. Namiesto politického hašterenia potrebujeme odbornú diskusiu (odborníkov a nie politikov) a konkrétne kroky, ktoré zabezpečia dostupnú a stabilnú energiu pre všetkých – a to nie len pre tých, ktorí majú platy ministrov.

Next
Next

Mali by o rozhodnutiach a vyhláškach ÚRSO rokovať poslanci Národnej rady SR?