GENERÁLNA PROKURATÚRA NEVYUŽILA SVOJE PRÁVOMOCI…
V súvislosti s aktuálnou verejnou diskusiou o pôsobení generálneho prokurátora Slovenskej republiky sa k otázke fungovania Generálnej prokuratúry SR vyjadrujú aj zástupcovia spotrebiteľov, vlastníkov bytov a nebytových priestorov a energetická ombudsmanka.
Ich stanovisko vychádza z konkrétnych skúseností súvisiacich s preskúmavaním Vyhlášky Ministerstva hospodárstva SR č. 503/2022 Z. z. o rozpočítavaní tepla v bytových domoch, ktorej časť bola následne nálezom Ústavného súdu SR v máji 2026 označená za rozpornú so zákonom, Ústavou Slovenskej republiky a medzinárodnými záväzkami Slovenskej republiky.
Od roku 2024 vlastníci bytov a nebytových priestorov, energetická ombudsmanka a Asociácia na podporu obnoviteľných zdrojov energie opakovane upozorňovali viaceré štátne orgány na možné zásahy do vlastníckych práv spôsobené niektorými ustanoveniami predmetnej vyhlášky. Obrátili sa pritom aj na Generálnu prokuratúru SR s podnetmi na preskúmanie súladu vyhlášky so zákonom a Ústavou SR.
Podávatelia podnetov zároveň žiadali, aby generálny prokurátor zvážil využitie svojich zákonných oprávnení, najmä podanie návrhu na začatie konania pred Ústavným súdom Slovenskej republiky alebo uplatnenie ďalších dostupných právnych prostriedkov na ochranu zákonnosti. Generálna prokuratúra SR však v uvedenom období nezaujala stanovisko, ktoré by viedlo k iniciovaniu konania pred Ústavným súdom SR. Podnety občanov tak neviedli k preskúmaniu napadnutých ustanovení zo strany Generálnej prokuratúry.
Až následné rozhodnutie Ústavného súdu SR z mája 2026 potvrdilo, že časť vyhlášky bola v rozpore so zákonom o tepelnej energetike, Ústavou SR a medzinárodným dohovorom. Toto rozhodnutie zároveň potvrdilo oprávnenosť viacerých výhrad, na ktoré verejnosť a odborná občianska sféra upozorňovali počas predchádzajúcich rokov.
„Rozhodnutie Ústavného súdu SR podľa nášho názoru otvára legitímnu otázku, či boli všetky dostupné mechanizmy ochrany práv občanov využité včas a dostatočne efektívne. Práve ochrana zákonnosti a základných práv patrí medzi kľúčové úlohy štátnych inštitúcií,“ uviedla energetická ombudsmanka.
Zástupcovia vlastníkov bytov zároveň poukazujú na to, že na možné právne nedostatky vyhlášky upozorňovali už v čase jej účinnosti. O to dôležitejšie je podľa nich vyhodnotiť, prečo na tieto upozornenia nebola zo strany príslušných orgánov prijatá účinná reakcia skôr, ako bolo potrebné o veci rozhodnúť pred Ústavným súdom SR. V súčasnosti sa podľa dostupných informácií Generálna prokuratúra SR zaoberá ďalšími podaniami týkajúcimi sa ustanovení predmetnej vyhlášky, pri ktorých sú namietané možné rozpory so zákonom, Ústavou SR a medzinárodnými záväzkami Slovenskej republiky.
Predmetná kauza podľa zástupcov spotrebiteľov zároveň poukazuje na potrebu širšej odbornej diskusie o tom, či súčasná právna úprava poskytuje dostatočné nástroje na včasné odstraňovanie podzákonných právnych predpisov, ktoré môžu zasahovať do práv občanov. Rovnako je namieste diskutovať o nastavení kontrolných mechanizmov a o zodpovednosti jednotlivých orgánov pri ochrane základných práv a slobôd.
„Nejde o osobný spor s konkrétnymi predstaviteľmi verejnej moci. Ide o otázku, či štátne inštitúcie reagujú dostatočne aktívne v situáciách, keď sú upozornené na možné porušovanie práv občanov. Práve takéto prípady by mali byť impulzom na zlepšenie fungovania verejných inštitúcií a posilnenie dôvery občanov v právny štát,“ uzatvára energetická ombudsmanka.