Ak štát financuje súkromnú spoločnosť z verejných zdrojov, mal by získať vlastnícky podiel a kontrolu
V mediach boli zverejnené informácie, že spoločnosť Slovalco, a. s., podpísala s Vládou Slovenskej republiky vo februári 2026 Memorandum o porozumení, ktorým vytvorili rámec pre posúdenie opätovného spustenia výroby primárneho hliníka. Začiatkom júla 2026 vláda schválila ďalšie dva dokumenty – Zmluvu o dodávke elektriny medzi štátnym podnikom Vodohospodárska výstavba a spoločnosťou Slovalco, a. s., na obdobie desiatich rokov a Zmluvu o implementácii opatrení na podporu výroby primárneho hliníka medzi Slovenskou republikou, spoločnosťou Slovalco, a. s., spoločnosťou HYDRO ALUMINIUM AS a spoločnosťou Slovalco Invest, a. s.
Samotná podpora strategickej priemyselnej výroby nie je problémom. Štát má legitímnu úlohu vytvárať stabilné, predvídateľné a konkurencieschopné podmienky pre podnikanie a zamestnanosť. Takáto podpora však musí byť systémová, transparentná a musí chrániť verejný záujem. Za problematické považujeme, ak štát smeruje významné verejné zdroje do súkromnej spoločnosti bez toho, aby za ne získal primeranú protihodnotu v podobe vlastníckeho podielu, rozhodovacích práv a zastúpenia v dozornej rade.
Podľa schválených opatrení má spoločnosť Slovalco, a. s., získať kompenzácie nepriamych nákladov na emisie CO₂ a zároveň zľavy z odvodu do Národného jadrového fondu. Kompenzácie majú byť financované z Environmentálneho fondu. Je potrebné zdôrazniť, že Environmentálny fond je štátnym fondom na podporu starostlivosti o životné prostredie. Jeho príjmy sú verejnými finančnými prostriedkami štátu a nie sú určené na rozbeh výroby ani kompenzovať prevádzkové náklady súkromných priemyselných podnikov. Osobitnú pozornosť si zasluhuje aj navrhované zníženie odvodu do Národného jadrového fondu. Tento odvod slúži na financovanie vyraďovania jadrových zariadení z prevádzky, nakladania s vyhoretým jadrovým palivom a rádioaktívnym odpadom. Ak sa jednému veľkému priemyselnému odberateľovi poskytne úľava z tejto zákonnej povinnosti, vzniká legitímna otázka, kto ponesie výpadok týchto príjmov. A vyzerá to, že náklady na podporu súkromného podniku budú nepriamo znášať domácnosti a ostatní podnikatelia, čo je potrebné vysvetliť a ekonomicky zdôvodniť.
Ak vlastníci spoločnosti nedokážu zabezpečiť ekonomickú životaschopnosť podniku bez rozsiahlej štátnej finančnej podpory, potom je namieste, aby štát za poskytnuté verejné zdroje získal zodpovedajúce vlastnícke postavenie. To znamená významný akcionársky podiel, účasť na strategickom riadení spoločnosti a zastúpenie v jej dozornej rade. Takýto model nie je výnimočný – využívajú ho viaceré ekonomicky vyspelé štáty pri podpore strategických podnikov.
V opačnom prípade vznikajú legitímne otázky, či je navrhovaná forma pomoci hospodárna, transparentná, v súlade s princípom ochrany verejných financií a či zabezpečuje primeranú návratnosť verejných prostriedkov pre občanov Slovenskej republiky. Takto nastavený model si preto zaslúži dôkladné právne aj ekonomické preverenie.